Pred pár týždňami som som pre iný web napísal recenziu na nový album japonských navrátilcov VOMIT REMNANTS a končil som ju zhruba nejako tak, že marylandskí USBDM titani sa na svojej novinke budú musieť vytiahnuť, aby žiakom ukázali, že hoci sú tu už 26. rok, diktovať budú oni. Vyšlo to tak nejako natesno, po mnohonásobnom počúvaní fetusáckej novinky by som povedal, že oba albumy sú cca zhruba rovnako výborné, Japonci sú možno o čosi živelnejší a majú dajme tomu viac takých nie úplne tradičných aranžmánov.

John Gallagher (gitary, vokál), Sean Beasley (basgitara, vokál) a Trey Williams (bicie) to mali o čosi ľahšie v tom, že nemusia predvádzať niečo ako „takto dobre vieme uchopiť štýl, s ktorým prišli DYING FETUS“. Im stačí byť DYING FETUS, čo pod Johnovým vedením nie je žiadna veľká veda, pustíte si „Wrong One To Fuck With“ a po prvých pár úderoch do strún je vám jasné, že ste doma. Novinka DYING FETUS z 23. júna kope totálne nemilosrdne aj bez ohľadu na to, že s bonusovou skladbou „Induce Terror“ má rozsah zhruba dvojnásobný oproti starému dobrému debutu, že skladby sa v piatich prípadoch v pohode prehupnú cez päťminútovú hranicu a ďalšia, „Reveling In The Abyss“ má hrozivých 6:29.

Tu je to bez problémov, hudba sa nekompromisne a nezastaviteľne hrnie po celú dĺžku albumu, oddychové miesta nie sú, len náklepy, stredné tempá a kvantum sekačiek a drvenia, bez ktorých si hudbu DF predstaviť nemožno. Typické riffy, pískanie a zaťahovanie gitár, Johnov hlboký growl, Seanov rev, všetko výborne nafrázované, tu nieto priestoru na požadovanie nejakých inovácií. Skladby sú možno dlhšie, ale natlakované, bez vatových partov. Nie je tu nič viac, než DYING FETUS v krvavo dobrej forme, o čo jedine išlo a čo sa podarilo. Album potrebuje svoje vypočutia, ale potom sa ho už ťažko nabažiť.